Pšenica a niektoré zo spôsobov jej hnojenia a zabezpečovania potrebnej výživy
Pšenicu možno bez debaty označiť za jednu z najdôležitejších poľnohospodárskych plodín a takto je tomu aj v prípade našich zemepisných šírok. Pšenici je teda potrebné, tak ako akejkoľvek inej plodine, zabezpečiť adekvátne podmienky pre pestovanie tak, aby výťažnosť z plochy o konkrétnej výmere bola čo najväčšia. Toto je predsa cieľom každého pestovateľa poľnohospodárskych plodín a rozhodujúcu úlohu v tomto smere teda logicky zohráva aj proces hnojenia a dodania potrebných živín do pôdy. Pre zabezpečenie všetkého potrebného je preto dôležité analyzovanie rôznych procesov a zohľadnenie regionálnych špecifikácií. Pšenica je teda do značnej miery závislá od úrodnosti pôdy a táto skutočnosť predstavuje východisko pre aplikovanie rôznych podporných opatrení a zásahov v otázke pestovania plodiny.
Pšenica a niektoré zo zásahov zvyšujúcich dopestované objemy plodiny
Zabezpečenie pravidelného a dostatočného objemu kompletnej palety biogénnych prvkov má svoj osobitný význam v otázke pestovania pšenice, pričom toto tvrdenie je podporené aj štúdiami na vedeckej úrovni a veľmi bohatými poznatkami nadobudnutými praxou. Špeciálne miesto v otázke spomínaných prvkov má pritom dusík a ten sa podstatnou mierou podpisuje pod zloženie zŕn z pohľadu ich kvality. Najlepšie však urobíme vtedy, keď dusíkaté hnojivo načasujeme na obdobie, keď pšenica rastie v najväčšej miere. Za takéto fázy rastu možno označiť predovšetkým obdobie steblovania a obnažovania. Veľmi veľký význam má ďalej prihnojenie v produkčnom a regeneračnom móde. Ak by sme sa konkrétnejšie pozreli na prihnojenie pšenice po fáze odkvitnutia, tak v jeho dôsledku je zrno oveľa bohatšie na mokrý lepok a dusíkaté látky. Kvalita zrna pšenice je v mnohých prípadoch posudzovaná podľa biologických, fyzikálnych a mechanických vlastností. Toto by však ani zďaleka nemalo byť jedinými prioritami pestovateľa pšenice a nutné je brať do úvahy aj chemickú skladbu plodiny. Kvalita plodiny je následne posudzovaná podľa percentuálneho zastúpenia jednotlivých chemických prvkov a požiadavky sú pritom kladené na jasne definovaný podiel dusíka, fosforu, horčíka, draslíka a taktiež vápnika. V zimnom období je úbytok živín pomerne nízky a toto je spôsobené len minimálnou tvorbou biomasy. Naproti tomu vrchol ich úbytku je situovaný do fázy kvitnutia. Viac sa dozviete na webovej stránke https://www.osivo.sk/.